Databáze českého amatérského divadla

Texty: ŠUMPERK, NDD ´99 - Krasula, J. Dílna pro mladé amatérske divadelníky, AS 1999, č. (?)

Dílna pro mladé amatérske divadelníky
ŠUMPERK ´99

Vzdelanie či ešte lepšie samovzdelávanie je v divadle tá najdôležitejšia vec. To vždy tvrdil aj jeden z mojich učiteľov - nedávno zosnulý Peter Scherhaufer z Divadla na Provázku, u ktorého som mal to šťastie absolvovať trojročný režisérsky kurz. On sám bol toho najlepším príkladom - o ňom koloval vtip, že číta aj keď riadi auto. A na jeho práci to bolo aj vidieť. Odpustite mi tento osobný úvod, ale bol to práve Peter, kto do mňa vštepil vieru v potrebu neustáleho vzdelávania sa. A viem, že pre amatérske divadlo to platí dvojnásobne. Z tohto pohľadu je úsilie ARTAMA Praha skutočne chvályhodný počin. To bol dôvod, prečo som prijal ponuku Karla Tomase z Artamy lektorovať na Šumperku už po štvrtykrát.
Veď posúďte sami: plných osem dní na prácu, doplnkový program v podobe divadelných predstavení, videoprojekcí, či hudobných koncertov - o tom sa nám na Slovensku môže len snívať.
V tomto roku sa do jamy levovej plnej mladých a nenásytných divadelníkov nechali čoby lektori zlákať: Michal Hecht, Petr Nůsek-Sacher, Viktorie Čermáková, Zbyšek a Uršula a ja.

Trieda Michala Hechta - proces dramatizácie do neverbálnej podoby
Téma: román M. Bulgakova - Majster a Margaréta
Michal Hecht (sám je dávnym absolventom dielne v triede O. Pavelku) je hercom, režisérom a dramaturgom v jednej osobe. Jeden z mála tvorcov, ktorí sa systematicky zaoberajú pohybovým divadlom a pantomimou ako sólisti. V súčasnosti je na tzv. voľnej nohe a popri tom sa venuje aj managingu Big Bandu Felixa Slováčka.
Hneď na úvode musím napísať, že mi jeho práca prirástla k srdcu. Počas troch uplynulých ročníkov som ho v Šumperku videl viackrát hrať jeho predstavenia a mohol posúdiť výsledky práce s frekventantami. Oboje spomínam schválne na jednom mieste, pretože aj v jeho herectve, autorskom prístupe, ale aj lektorskom pôsobení je niečo spoločné: zmysel pre obraznosť, jemnosť a nápaditosť. Bol som však zvedavý ako si poradí s takou náročnou témou a rozsiahlym materiálom akou Bulgakovov román určite je.
Knihu som si vybral jednako preto, lebo to dlhé roky bola moja \"bible\", ale hlavne preto, lebo román obsahuje viac rovín - a ja som bol zvedavý, ktorú z nich si mladí ľudia vyberú. To, čo bolo najzaujímavejšie pre mňa - problém totality - to tam nenašli,\" tvrdí Michal, ale záverečná prezentácia ukázala, že sa jeho triede podarilo obsiahnuť aj túto rovinu. V práci sa menej sústredili na techniku pantomímy, o to viac sa venovali pohybovému resp. neverbálnemu spracovaniu jednotlivých tém. To bolo odlišné od práce tejto triedy oproti minulým rokom. \"Neverbálne divadlo takmer vyhynulo, tradičnej pantomímy je dosť. To všetko je dôsledok prístupu médií. Televízii sa podarilo prezentovaním čistej a častokrát nezáživnej pantomímy odradiť divácky záujem o tento žáner. A preto opäť jedine média, popularizácia pohybového divadla mu môžu pomôcť opäť tam, kam patrí,\" odpovedá Michal na moju otázku, čo zapríčinilo to, že záujem o tento divadelný žáner neustále klesá. \" A pritom talentovaní ľudia sú, v každej z tried, ktoré som tu viedol, sa našiel aspoň jeden človek, ktorý má predpoklady robiť klasickú pantomímu. Pohybové divadlo je dôležitý obor pre všetkých hercov a divadelné žánre. Učí anatómii javiskového pohybu.\" Účastníci tejto dielne mi zhodne potvrdili, že to bol týždeň plný poriadnej roboty, ktorá ale stála za to. A ja len môžem dodať, že niesla neopakovateľnú pečať človeka, ktorý ju viedol.
Viktorie Čermáková: Jádro pudla - dramatická situace
V anotácii k prihláške na dielňu sa píše:
Práca sa sústredí na podstatu činoherného divadla - herca a jeho \"bytování na scéně\". Nepotrebujeme k nej nič iné ako schopnosť a túžbu inšpirovať sa vlastnými zážitkami a fantáziou.
Náhoda chcela, že k Viktorke sa prihlásili takmer výlučne dievčatá a to predovšetkým na spodnej hranici vekového ohraničenia frekventantov (16 - 26 rokov). Čo už tieto \"deti\" môžu mať za životné skúsenosti a zážitky? Ale Viktorii sa podarilo nájsť východisko, ktoré navyše prinieslo zvláštny úkaz - že záverečná prezentácia bola nielen o budovaní dramatickej situácie na javisku, ale aj o a zo života tejto tínedžerskej skupiny. Trieda pripravila dve naprosto rozdielne ukážky prístupu k danej téme - najskôr to bola inšpirácia priestorom (podzemné chodby a pivnice v jednom zo starých šumperských domov), v ktorom akoby duch priestoru bol konfrontovaný s najsúčasnejšou súčasnosťou (zámer vybudovať vináreň). Zámer viac určený predsa len pre hercov, ktorí už majú akú takú skúsenosť s priamym oslovovaním divákov. No verím, že pre začínajúce mladučke dievčatá to bolo ohromným zážitkom a skúsenosťou.
V druhej ukážke sa už naplno prejavila symbióza veku, skúsenosti (predovšetkým tej pedagogickej) a možností. Možno by sa to dalo nazvať \"hrou na sny\", kde pri \"dámskej volenke - a chlapcov pri tom niet\" ktorej prichádzal na javisko Paul Mc Cartney, po ňom hrdina zo seriálu Baywatch, ale aj obyčajné sny o šťastí tak, ako o nich dievčatá hovorili. Ale objavili sa \" a.h.\" v úlohe rozprávača samotný šéf akcie Karel Tomas - mnohí nepoznajúc jeho divadelnícku minulosť žasli nad suverenitou jeho výkonu. Ale aj Mojmír - zástupca domácich organizátorov (už aj na tomto mieste mu chcem poďakovať za pomoc všetkým triedam) v úlohe šarmantného jazdca na bicykli.
V tejto triede bolo asi najviac cítiť radosť z hry, energiu a chuť. Daj Boh, aby im to vydržalo.

Petr Nůsek-Sacher: Romeo neper se ... bojuj!
Trieda šermiarov už patrí ku koloritu šumperskej dielne. Vždy je beznádejne plná, čo dokazuje dve veci: túžbu spoznať niečo, čo sa mi inak nepodarí (tí, ktorí tam prichádzajú prvykrát) a osobné čaro lektora a jeho zbraní (tí, ktorí tam boli druhý, či tretíkrát).
Petr Nůsek je už akousi legendou historického šermu v českých krajoch a iniciátorom mnohých zaujímavých projektov: z nich môžeme spomenúť napr. projekt TÁBOR - skanzen stredovekého spôsobu života a husitského válečnictví. Vlastní agentúru ARGO, ktorej náplňou je historično a akčno, organizuje pozvánky do historie, podieľa sa mnohých slávnostiach doma i v zahraničí a príležitostne urobí nejakú vlastnú choreografiu pre niektoré súbory.
Na otázku týkajúcu sa ústrednej témy, Peter odpovedá: \" Boj a bitka nie je to isté. Boj je kultivovaná forma obrany a útoku, stratégie, pohybu, estetiky, sebaovládania. Bitka je neovládateľná.\"
Keby mal charakterizovať jednym slovom, čo je pri výuke šermu najdôležitejšie, tak volí slovo bezpečnosť. \"Jednoduchá scéna sa pripravuje šesť týždňov a desať mesiacov sa usadzuje.\" Tu bolo len niečo vyše osem dní, aký je systém práce?
\" Postupujeme od základných prvkov, ktoré neskôr rozvíjame do tém. Tento rok boli v triede mladší ľudia, čo sa prejavuje vo väčšej hravosti a chuti. Čo bolo prospešné, že sa tu stretli úplne neskúsení frekventanti s tými skúsenejšími. Na jednej strane to bolo pre niektorých zdržiavanie, ale zároveň sa učili byť sami lektormi.\" Spýtal som sa na voľbu Rómea a Júlie, lebo to som si vybral aj ja, tak ma zaujímal dôvod: \" V samotnej hre autor napísal tri bojové (šermiarske) scény.\" Na otázku, či už videl Rómea a Júliu, kde by bol Petr spokojný s realizáciu týchto scén vymenoval niekoľko zaujímavých diel, ale najväčší obdiv chová ku klasickému filmovému spracovaniu F. Zeffirelliho, kde je autorom choreografií majster Hobbes. V tejto súvislosti ma upozornil na knihu istého Američana Martineza, ktorý rozoberá Shakespearovu hru z pohľadu šermiarskych súbojov a dokazuje, že už v samotnej hre je dané, že Romeo a Tybalt, či Merkucio bojujú šermom odlišných škôl.
Tieto, ale množstvo ďaľších pútavých informácii dokresľovalo výuku, ktorá sa prezentovala pútavým a nečakaným spôsobom - ako cirkusové výstupy reprezentujúce jednotlivé bojové techniky, druhy súbojov a používaných zbraní. Nedá mi nespomenúť brilatný slovný doprovod jedného z účastníkov a taktiež už tradičnú slávnosť určenú len pre účastníkov tejto triedy: tzv. historickú žranicu, ktorá však nie je len púhým obžerstvom, ale aj školou stredovekej \"etikety\" takýchto hostín.


ZBYŠEK A URŠULA: \"Szmauzova divadelní metoda\"
Major Szmauz - kde sa zrodil tento cezhraničný tešínsky Cimrman?
Vymysleli sme si ho, keď sme sedeli v hospode \"U hasiča\". A tak ani nikoho neprekvapuje, že Szmauz je hasič,\" prezradili mi lektori už po skončení všetkého, posedávajúc v hospode \"Pod lipou\", ktorá sa stala našou \"domovskou\" hospodou počas tohoto ročníka dielne. \" Pociťování těla a naslouchání tělu. Uvědomování si sebe sama jako člověka a jako herce. Člověk a herec - rozdílnosti a spojitosti,\" to je len niekoľko téz z programu lektorov - členov výborného amatérskeho Teatra im. mjr. Szmauza z Českého Těšína. Východiska ich práce nielen na tejto dielni ale aj vo vlastnom divadle by sme našli v diele M. A. Čechova O technike herca. Zbyšek o ňom hovorí: \" Charakteristické je použitie vnútorných metód, vizualizácie, nie príliš veľké prežívanie, odstup herca od postavy.\"
Bol som zvedavý na výsledok, pretože ďaľším bodom programu dielne bola zásada:
je možné inscenovať aj telefónný zoznam. A skutočne:
Ich produkcia mala názov ZLATÉ STRÁNKY. Počas viac ako trištvrte hodiny sme boli svedkami veľmi nápaditej vysoko štylizovanej hry, ktorej ambíciou bolo vytvoriť inscenáciu, ktorá by s použitím textov Zlatých stránok vypovedala o komunikácii medzi ľuďmi, medzi postavami, medzi nami. Hra bola doplňaná pesničkami, ktoré pôsobili osviežujúco a duchaplne. Za výkonom každého herca - frekventanta bolo cítiť množstvo energie, práce a rozmýšľania ako si poradiť s náročnou úlohou.
Náročnosť a intenzita práce sa podpísala aj na súdržnosti a určitej uzavretosti tejto sedemčlennej party.

A nakoniec ja- Jozef KRASULA: RÓMEOVIA a JÚLIE
Režijno-herecko-dramaturgická dielňa
Shakespeare klasicky aj neklasicky. Je nesmierne dôležité venovať patričné množstvo času a energie tzv. prípravnej fáze inscenácie. Prečítať všetko, čo o autorovi, jeho diele, dobe, kedy žil, o dobe, o ktorej písal, viem. Ak máme túto nasávaciu fázu za sebou je potrebné venovať sa dramaturgii. O čom to je? O čom to chcem hrať ja? Ako to urobiť?
O týchto otázkach sme hovorili veľmi podrobne a myslím, že sa nám podarilo nájsť niekoľko zaujímavých odpovedí.
Veľmi zaujímavou sa ukázala úloha, keď mali frekventanti prepísať úvodný výstup zo Shakespearovej hry do dnešného jazyka. Vzniklo niekoľko miniscénarov, ktoré nie raz vyvolali obrovský smiech. Učili sme sa hľadať dejové fakty, používať rôzne divadelné prostriedky - skratku, metafory. Venovali sme sa budovaniu mizanscén. Bolo to ťažké a výsledná produkcia sa nerodila ľahko. Ale, chválabohu, pôsobila tak. Boli aj chvíle, kedy sme si povedali: teraz sa starý Vilo obracia v hrobe. Ale chovali sme k nemu lásku a úctu. Ale humor mal aj on rád. A tak sme ním nešetrili.
Po týždni som už často viac hovoril česky ako slovensky a aj mojim frekventantom často uleteli nejké tie slovíčka (...).
Ešte tri dni po skončení dielne sa mi vybavovali verše z Romea a Júlie a moji priatelia sa nestačili diviť, keď uprostred debaty zaznelo: Ty nie si Rómeo, ty nie si Montek. Zapri svoje meno, zriekni sa otca a pestanem byť Kapuletová.

Bolo by spravodlivé aspoň niekoľkými vetami spomenúť doplnkový program. Milo nás všetkých prekvapilo divadlo FRAK z Prahy, ktorého vedúcimi osobnosťami sú bývalí absolventi šumperského kurzu Jan Štěpánek a Jakub Stich. Ich inscenácia Byt niesla v sebe dávku scenáristickej schopnosti, režijnej nápaditosti a výborný herecký výkon hlavnej predstaviteľky. Divadelní studio DIALOG z Brna uviedlo Sklenený zverinec od T. Williamsa. Inscenácia trochu doplatila na nie príliš šťastné herecké obsadenie: veď predstaviteľky ženských postáv nemali viac ako šestnásť, a to je na Williamsa a jeho zložité ženské charaktery, plné vnútorných rozporov a ťažkého ľudského údelu, predsa len málo. Režisérka Miluše Kudličková naviac používa minimum rekvizít a minimalistickú scénu a ani to hercom na javisku nepomohlo. Ale pri diskusii v našej triede sa to viacerým členom veľmi páčilo.
O predstavení lektora Michala Hechta som sa už zmienil, tak už iba doplním, že jeho pohybové divadlo bolo plné nových sviežich nápadov, humoru, ľudskosti a ľahkosti. Táto kombinácia sa v divadle nevidí často. Keď k tomu pripočítate jeho schopnosť improvizovať, tak sa nemožno čudovať veľkému úspechu a aplauzu všetkých divákov šumperskej dielne.
Zaujímavé porovnanie ponúkla projekcia troch filmových spracovaní Rómea a Júlie: klasické od F. Zeffirelliho, moderné od B. Luhrmana a West Side Story R.Wise. Jubileum herca a režiséra B. Polívku pripomenul záznam jeho slávnej inscenácie Poslední leč.
Namiesto záveru už len dodám, že neviem, koľko som naučil frekventantov ja, ale oni ma naučili toho dosť. A nebol to len futbal, ktorý naša trieda prehrala s \"hechtovcami\". Ale nie všetkým dňom koniec...

Související Ročníky přehlídek

Máte nějaké další informace k tomuto tématu?
Pokud se s námi chcete o ně podělit, zašlete nám je prosím prostřednictvím následujícího formuláře. Formulář slouží pro zasílání faktografických informací pracovníkům databáze. Prosíme, neposílejte vzkazy určené souborům či jednotlivým osobám, nebudou jim doručeny. Neposkytujeme jiné než zveřejněné kontaktní informace. Pokud chcete kontaktovat jednotlivé soubory či organizace, využijte prosím jejich webové stránky.
Vaše jméno:
Váš e-mail:
Informace:
Obrana proti spamu: do této kolonky napiště slovo 'divadlo':